☼      07.01.1919 | Bratislava
 †      20.11.1996 | Bratislava

 
 
Významný hudobný a výtvarný teoretik, hudobný umelec a estetik (tiež editor starej slovenskej hudby, zakladateľ a duchovný otec komorného orchestra starej hudby Musica aeterna, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ a esejista)
 

Vzdelanie

1950
absolvoval konzervatórium v Bratislave (husle)
1954
dokončil štúdium violy na Vysokej školy múzických umení (VŠMU), Bratislava

1995
vymenovaný za profesora pre odbor hudobné umenie, teória a dejiny hudby (Hudobná a tanečná fakulta VŠMU Bratislava)

Pôsobenie

1947 – 1955
člen orchestra SND

1955 – 1967
pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

1955 – 1965
člen kvarteta A. Albrechta

1967 – 1979
pôsobil na Pedagogickej fakulte UK a súbežne učil na konzervatóriu

1970 – 1996
pôsobil na VŠMU

1970
založil súbor pre starú hudbu Musica aeterna. Od roku 1989 začal súbor uvádzať renesančnú a barokovú hudbu na dobových nástrojoch.

1995
pre potreby koncertnej praxe pomáhal zakladať festival Dni starej hudby a stal sa jeho predsedom, tiež predsedom občianskeho združenia Centrum starej hudby.

CV

Ján Albrecht pochádzal z rodiny, z ktorej vyšli viacerí významní reprezentanti európskej i svetovej kultúry (otec Alexander Albrecht, skladateľ a dirigent bol priateľom a študentom Bélu Bartóka; starší príbuzný bol maliar János Vaszary, bratranci Eugen Lehner – violista známeho Kolisch Quartett a Thomas Messer – dlhoročný riaditeľ Solomon R. Guggenheim Museum v New Yorku), pričom sa priatelil a kontaktoval s viacerými významnými osobnosťami umeleckého sveta (spisovateľ a básnik Alfred Marnau, maliar Emil Nolde, manželka Oskara Kokoschku Olda a iní)
Ján Albrecht vyrastal v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta (1885-1958). Albrechtov dom – spočiatku za života Alexandra, neskôr Jána – bol desaťročia mekkou umelcov a intelektuálov, ktorí sa tu schádzali s túžbou vymieňať si svoje skúsenosti, pričom neustále prichádzali noví a mladí ľudia, dychtiaci po duševných hodnotách.

Mimoriadnou vášňou Jána Albrechta bolo výtvarné umenie (pôvodne sa chcel stať maliarom). Často navštevoval výstavy výtvarného umenia doma i v zahraničí, kupoval katalógy a zhromažďoval reprodukcie významných maliarov (dopisoval si tiež s Emilom Noldem). V tejto jeho vášni mu pomáhal jeho bratranec Thomas Messer ako riaditeľ Guggenheim múzea v New Yorku. Cez priateľa – významného poeta a spisovateľa Alfreda Marnaua, ktorý sa narodil v Bratislave a neskôr žil v Londýne v byte po Oskarovi Kokoschkovi, získal spočiatku jednu Kokoschkovú kresbu aj s venovaním, neskôr tri jeho grafiky darom od manželov Marnauovcov. Ján Albrecht vlastnil aj iné cenné obrazy a grafiky, ktoré získal dedičstvom po otcovi, ale aj darom od priateľov a umelcov.
Ján Albrecht (často oslovovaný dôvernou zdrobnelinou Hansi) bol pravidelným hostiteľom mnohých umelecky i intelektuálsky založených ľudí, avšak najviac času venoval mladým ľuďom, ktorých s veľkou láskou zasväcoval do tajov hudby, výtavrného umenia, literatúry, poézie, ale aj filozofie, matematiky, vedy a najmä života samého.

Ján Albrecht je pochovaný v Bratislave na Ondrejskom cintoríne v hrobke rodiny Fischerovcov, kde je pochovaná aj jeho manželka Viera Albrechtová (1942 – 2003) a otec hudobný skladateľ Alexander Albrecht (1885 – 1958).

Ocenenia

1992

Cena Jozefa Kresánka za dovtedajšie celoživotné muzikologické dielo

1996
Cena hlavného mesta SR Bratislava in memoriam za celoživotné dielo

1995
Najkrajšia kniha Slovenska za dielo Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen)

Pocty

1996
seminár Filozofické reflexie hudobného umenia, ktorý sa uskutočnil v dňoch 31. mája – 2. júna v Dolnej Krupej. Hlavnou témou bol spôsob filozofického nazerania na oblasť hudby a umenia, ktorý odráža kniha Duchovný svet krásna prof. Jána Albrechta.

1997
medzinárodný seminár Filozofia umenia – Philosophie der Kunst, venovaný pamiatke prof. Jána Albrechta, ktorý sa konal v Šamoríne v dňoch 7. až 11. mája v rámci festivalu starej hudby Samaria.

1998
z podnetu Petra Zajíčka vznikol komorný súbor Albrecht collegium
999 medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení 1999 v Banskej Bystrici, ktorého sa zúčastnili slovenskí, rakúski, nemeckí, českí a ruskí vedci.

2001
II. medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Ladislavovi Mokrému, október v Banskej Bystrici.

2003
III. medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Otovi Ferenczymu, október v Banskej Bystrici.

2005
dlhodobá výstava autorky Mgr. Miriam Lehotskej prezentujúca odkaz Albrechtovcov v kontexte tradícií domáceho pestovania komornej hudby v bratislavských patricijských rodinách, doplnená autentickým meštianskym zariadením, ktorá sa konala v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.

2006
vyšla kniha Musica aeterna & Ján Albrecht autorky Veroniky Bakičovej. Monografia súboru starej hudby je obohatená o spomienky na kultúrny život Bratislavy v 20. storočí a na rodinu Albrechtovcov. Knihu sponzoroval Albrechtov bratranec Thomas M. Messer, emeritný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.
24. – 25.11.2006 usporiadaný Celoslovenský festival v komornej hre MUSICA CAMERATA Ján Albrecht 2006 (pedagógovia: Ľubomír Vávrovič, Radek Šimkovič, žiaci: Stano Masaryk, Vlado Štefka, Michal Karas) Musica Camerata Ján Albrecht (ZUŠ J. Albrechta, Bratislava).
Základná umelecká škola v Bratislave nesie jeho meno – ZUŠ Jána Albrechta.

Pozostalosť

Pozostalosť Jána Albrechta v podobe mnohých vzácnych pamiatok sa po dohode s dedičkou pozostalosti podujalo zachrániť Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Počas intenzívnej práce v priebehu rokov 2003 – 2004 pracovníci múzea spisovali a odvážalii vzácne pamiatky do depozitára Hudobného múzea a podarilo sa tento vzácny fond, obsahujúci viac ako 20 000 jednotiek, zachrániť. Fond tvorí najmä knižnica – diela, ktoré sú reprezentatívnym výberom z oblasti svetovej odbornej muzikologickej literatúry, výtvarného umenia, filozofie, matematiky a i.; hudobná literatúra – notový archív, kolekcia violovej literatúry, komorných diel všetkých štýlových období a partitúr európskej symfonickej tvorby, najmä z 18. – 20. storočia; fonotéka, pozostávajúca z antologicky zastúpených nahrávok diel európskej i mimoeurópskej hudby, ale vyskytujú sa tu aj v našom prostredí menej známe nahrávky skladieb gruzínskych, rumunských, maďarských, rakúskych, židovských autorov, ide prevažne o vydania zahraničnej produkcie v reprezentatívnom interpretačnom obsadení, čo predstavuje ojedinelý súbor zvukových nahrávok, ďalej osobné dokumenty, rukopisy, fotografický materiál, mobiliár – zariadenie pracovne a hudobného salónu, výtvarné diela a pod.

Hudobné múzeum pod vedením riaditeľky Edity Bugalovej uvedenou iniciatívou sledovalo nielen záchranu a deponovanie historického dedičstva Jána Albrechta, ale usilovalo sa tiež o zachovanie atmosféry „Albrechtovského domu“ (aj keď v inom priestore) tým, že po spracovaní fondu poskytne tieto vzácne pamiatky ako študijný materiál pre bádateľov.

Časť pozostalosti Jána Albrechta v roku 2005 odkúpilo mesto Bratislava do zbierok Mestského múzea. Jej obsahom je ca. 500 kusov unikátnych dokumentov o umení a histórii mesta, ale aj množstvo výtvarných diel, medzi ktorými sú staré rytiny či portréty rodinných predkov z 1. polovice 19. storočia a dokumenty spojené s rodinou Albrechtovcov, ako aj moderné diela, napríklad od Oskara Kokoschku či Alexeja Jawlenského. Tieto artefakty sú prevezené do priestorov Mestského múzea a galérie. Galéria mesta Bratislavy tak získala do svojich zbierok 16 vzácnych umeleckých diel, ktoré boli prezentované aj na výstave v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.

Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta – Banská Štiavnica 1. 10. 2009 s vďakou prijala možnosť prenajať si od Hudobného múzea SNM časti mobiliáru z pôvodného zariadenia Jána Albrechta na dobu desať rokov na zariadenie pamätnej izby, ktorá slúži ako učebňa a študovňa.

Publikácie
Výber

1977
Hudobná estetika pre poslucháčov Pedagogickej fakulty UK

1982
Podoby a premeny barokovej hudby (hlavné dielo)

1986
Eseje o umení

1993
Duchovný svet krásy (jeho hlavná teoretická práca – umelecko-filozofická esej analyzuje jednotlivé odbory umeleckej tvorby ako aj vzťah človeka k umeniu…; 1995 vyšla aj v nemeckom preklade – Die Geisteswelt des Schönen – a neskôr aj anglickom preklade)

1998
Spomienky bratislavského hudobníka

1999
Človek a umenie

Ján Albert: Arnold Schönberg – tradícia a revolúcia. In: Slovenská hudba č.1, ročník XVII, rok 1991. Bratislava: SMA 1991, s. 33-38.

Ján Albrecht: Die Geisteswelt des Schönen (Duchovný svet krásna). Hudobný život, Bratislava 1996, č.17, s.8 (recenzia knihy 5 s.)

Ján Albrecht: Die Geisteswelt des Schönen. Bratislava, PT Verlag 1995. (Rezension) Österreichische Musikzeitschrift, Wien 1996, č.10-11, S. 790-792.

Rozhovor o Jánovi Albrechtovi. Odvysielané Radio Twist 25.11.1996.

Ján Albrecht odišiel bez rozlúčky. Hudobný život, Bratislava 1996, č.22, s.3 (3 s.).

Post scriptum Jána Albrechta. Hudobný život, Bratislava 1997, č.1, s.4 (1 s.).

S vďakou. Hudobný život, Bratislava 1997, č.22, s.2 (spomienka na Jána Albrechta, 2 s.).

Theorie der morphischen Felder. In: Zborník Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venovaný J. Albrechtovi, Bratislava 2000.

Synergetische Musikwissenschaft – ein neues Modell der Disziplin In: Zborník: 2. Medzinárodné sympózium Jána Albrechta: Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Ladislavovi Mokrému, Bratislava 2003